Aktivity

Dobre nastavená odpadová legislatíva dokáže zabrániť vzniku podobných prípadov, ako je výstavba skládky v Pezinku

01.10.2008

Článok zverejnený v časopise Euroreport Plus 10/2008

Odvážne tvrdenie? Nie, skúsenosti zo zahraničia

Prečo vlastne vznikol problém skládky v Pezinku? Moderná konzumná spoločnosť produkujem stále viac odpadu a potrebuje stále nové možnosti ako sa ho zbaviť. Ukladanie odpadu na skládku je konzervatívny prístup, ktorý poznáme dlhé obdobie a je najľahším spôsobom, ako s odpadom naložiť. Skládkovanie je na Slovensku historicky najrozšírenejší spôsob nakladania s odpadom.

Skládkovanie nie je však riešenie dlhodobé ani rozumné. Ukladanie odpadu na skládku plytvá cennými nerastnými zdrojmi, škodí krajine, životnému prostrediu a má negatívny vplyv na bežný život obyvateľov.

Namiesto budovania nových skládok by sme sa mali zamyslieť nad dlhodobo udržateľným riešením problematiky vzrastajúcej produkcie odpadu

Slovensko nie je vo výnimočnej situácii. Pred problémom s narastajúcim množstvom komunálneho odpadu sa ocitne každá spoločnosť, ktorá dosiahne určitý stupeň ekonomického a sociálneho vývoja. To čo sa deje u nás a čoho príkladom je Pezinok sa už udialo v nedávnej minulosti vo vyspelých západoeurópskych krajinách.

Problém čo s narastajúcim množstvom odpadu je príznačný pre modernú spoločnosť. Je priam symbolické, že sa tento príklad odohráva v najbohatšom regióne Slovenska, ktorý sa najviac približuje životnej úrovni vyspelejším krajín. Ak zodpovední predstavitelia Slovenska neprijmú zásadné koncepčné rozhodnutie čo s odpadom, tak ako bude rásť životná úroveň v ostatných regiónoch je len otázkou času, kedy sa ďalšie „Pezinky“ budú objavovať aj inde.

Vyspelé krajiny sa s problémom čo robiť so stále rastúcim množstvom odpadu stretli na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ekonomická prosperita spôsobila zvýšenie konzumu, s ktorým úzko súvisí i zvýšenie produkcie odpadov. Jednou z možností, ako tento problém riešiť bolo zvýšenie kapacity skládok a budovanie nových.

Toto riešenie má však svoje limity a tým sú územia, na ktorých je možné skládky budovať. Skládky do budúcnosti predstavujú riziko hlavne v prípadoch, kedy tam má byť uložený i nebezpečný odpad a nesú zo sebou veľké náklady súvisiace s ich sanáciou a monitorovaním. Záverom je, že toto riešenie je len krátkodobé. Na začiatku možno najlacnejšie, ale do budúcnosti veľmi drahé. Na vydanie sa touto cestou doplatil Neapol v Taliansku, ktorého problémy s odpadom obleteli celý svet.

Dôležité pre riešenie problému s nárastom odpadu je i to, že občania si sami začali uvedomovať potrebu chrániť prostredie, v ktorom žijú a dôsledky, ktoré spôsobuje konzumný systém života.

Jediným rozumným riešením problému narastajúcej produkcie odpadu je minimalizovať tvorbu odpadu, ktorý je nutné ukladať na skládku.

To sa dá v zásade dvoma spôsobmi. Za prvé recykláciou a po druhé spaľovaním. Niektoré krajiny sa vydali cestou budovania spaľovní. Toto riešenie je síce lepšie ako ukladanie na skládku, ale tiež má svoje negatíva. Pri spaľovaní vznikajú emisie, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie a budovanie spaľovní v mestách sa tiež stretlo z nevôľou obyvateľov. Nikto nechce mať spaľovňu v meste alebo pri dome.

Ako najlepšie doteraz poznané riešenie problému so zvyšujúcou sa produkciou komunálneho odpadu sa ukázalo zvýšenie miery recyklácie a tým znovu využiteľnosti materiálov. Toto je riešenie síce na začiatku drahšie a náročnejšie, ale je dlhodobo udržateľné a minimalizuje negatívne vplyvy ostatných možností. Tento prístup je trvalo udržateľným riešením pre celé Slovensko.

Ako ho realizovať? Poučme sa zo zahraničia a spravme to podľa overených a úspešných scenárov.

Riešením problému je zainteresovanie všetkých častí spoločnosti na tomto cieli a uvedomenie si svojho podielu zodpovednosti.

Cestu celej Európe ukázalo Nemecko začiatkom 90. rokov. Vtedajší minister životného prostredia p. Klaus Tőpfer prijal strategické rozhodnutie, že zodpovednosť za odpady z obalov prenesie na priemysel, na výrobcov, dovozcov a distribútorov, ktorý uvádzajú na trh výrobky zabalené v obaloch (baliči, plniči, výrobcovia a dovozcovia). Obaly boli prvé pretože tvoria až 30% z objemu celkového komunálneho odpadu a už existovala technológia na ich recykláciu. Tento systém zaviazal výrobcov a dovozcov k tomu, aby určité množstvo z obalového materiálu, ktoré uviedli na trh neskončilo na skládke, ale aby bolo zhodnotené. Boli zavedené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov a firmám bola daná povinnosť ich plniť.

Jediná možnosť, ako splniť tieto povinnosti bolo zahrnúť do systému i spotrebiteľov, ktorý si výrobky z obchodu odnášajú domov a tam ich spotrebovávajú. Bolo potrebné ukázať a vysvetliť spotrebiteľom ako minimalizovať produkciu komunálneho odpadu a motivovať ich, aby to robili. Bolo potrebné naučiť spotrebiteľov triediť odpad na zložky, ktoré je možné ďalej využiť a na zložky na spracovanie, ktorých zatiaľ neexistuje technológia a končia v spaľovni alebo na skládke. Bolo treba vytvoriť systém zberu, zhodnotenia a recyklácie triedeného odpadu a motivovať spotrebiteľov aktívne odpad triediť.

Priemyselné spoločnosti (spoločnosti uvádzajúce na trh výrobky zabalené v obaloch, baliči, plniči, distribútory), na ktoré boli povinnosti plnenia limitov zberu, zhodnotenia a recyklácie delegované vytvorili špeciálnu spoločnosť – oprávnenú organizáciu, ktorá túto problematiku za nich riešila. Takýto prístup zvolili preto, že podstatou ich existencie bolo a je výrobky vyrábať a predávať. Podstatou oprávnenej organizácie bolo vytvoriť funkčný systém zberu, zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a zabezpečiť jeho dlhodobé fungovanie

V Nemecku takýto efektívny systém funguje dodnes: Priemyselné spoločnosti uvádzajúce na trh výrobky zabalené v obaloch, platia oprávnenej organizácii za to, že za nich plní povinnosti predpísané zákonom. Oprávnená organizácia z týchto prostriedkov financuje systém zberu, zhodnotenia a recyklácie. Jej úlohou nie je vyrábať zisk, ale prevádzkovať dlhodobo udržateľný systém z dôrazom na fázu triedeného zberu. Finančné prostriedky sú vyplácané ako podpora systémov triedeného zberu odpadu z obalov na komunálnej úrovni.

Plnohodnotný systém zberu, zhodnotenia a recyklácie mohol vzniknúť len vďaka tomu, že i miestna samospráva si uvedomila výhody triedeného zberu odpadu. Jej predstavitelia si uvedomili, že vďaka triedenému zberu uložia na skládku menej odpadu. Uvedomili si i to, že triedený odpad je druhotná surovina, ktorú môžu predať a tieto prímy použiť na krytie zvýšených nákladov súvisiacich s vybudovaním a prevádzkou systému triedeného zberu.

Pravidlá systému zberu zhodnotenia a recyklácie nastavili tak, aby občania platili poplatky len za zvoz a likvidáciu nevytriedeného odpadu a vývoz vytriedeného odpadu bol pre nich bezplatný.

Občania tiež našli výhody triedenia odpadu a preto naň pristúpili. Uvedomili si, že:

• triedením odpadu minimalizujú materiál, ktorý skončí na skládke, alebo v spaľovni,
• vďaka tomuto prístupu šetria svoje životné prostredie,
• triedením odpadu šetria i svoje peňaženky.

Bezplatnosť systému triedeného zberu pre občanov sa podarilo dosiahnuť:

• vytvorením konkurenčného prostredia medzi spracovateľmi, ktorí odkupujú vytriedený odpadový materiál – druhotnú surovinu, vyrábajú z neho konečné výrobky, ktoré následne predávajú (napr. z papiera sa vyrába toaletný papier, zo sklenej fľaše nová sklená fľaša, z PET materiálu textilné vlákna atď.),
• vďaka príspevkom priemyselných spoločností, ktoré prostredníctvom oprávnenej organizácie platia obciam a mestám poplatky vytriedenie odpadu.

Samozrejme musíme vnímať tento proces z globálneho pohľadu. Nebolo by možné vytvoriť takýto systém ak by neexistovali technológie schopné spracovať vytriedené materiály a zároveň veľmi k tomu prispela i situácia, kedy si spoločnosť začala uvedomovať obmedzenosť nerastných surovín a potrebu zvýšiť efektivitu ich využívania.

A čo je potrebné k tomu, aby systém zberu, zhodnotenia a recyklácie zastrešujúci zodpovednosť výrobcov efektívne fungoval i na Slovensku? Na začiatok - maličkosť, vytvoriť potrebné legislatívne podmienky.

Slovensko sa v roku 2002 prijatím zákona o obaloch vydalo cestou prenesenia zodpovednosť za odpady z obalov na priemysel, ale veľmi váhavo, vágne a nedokonale. Zákon o obaloch predpísal výrobcom, dovozcom a distribútorom zabalených výrobkov povinnosť zabezpečiť zber a následné plnenie limitov zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov, nevytvoril však dostatočné podmienky na to, aby sa vytvoril efektívne fungujúci systém zberu, zhodnotenia a recyklácie tak, ako v zahraničí. Preto je nevyhnutné v novom zákone o obaloch, ktorý je momentálne v legislatívnom procese nastaviť podmienky tak, aby takýto systém mohol fungovať podobne ako iné efektívne systémy v zahraničí.

Slovenská legislatíva predpisuje povinnosti priemyselným spoločnostiam, ktoré na trh uvádzajú výrobky zabalené v obaloch (zabezpečiť zber, zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov) a predpisuje od roku 2010 i miestnej samospráve zaviesť a prevádzkovať systém triedeného zberu odpadu.

V legislatíve je potrebné nastaviť mechanizmy tak, aby peniaze, ktoré vynakladajú priemyselné spoločnosti na plnenie limitov recyklácie/ zhodnocovania mohli skončiť v rukách miestnych samospráv, ktoré ich použijú na financovanie prevádzky a dobudovanie systémov triedeného zberu odpadu od obyvateľov.

Doteraz bol systém nastavený tak, že väčšina peňazí pochádzajúcich od priemyslu či už prostredníctvom oprávnených organizácií, alebo Recyklačného fondu skončili v rukách podnikateľov, ktorí za ne vybudovali svoje podniky, na ktorých teraz zarábajú.

Systém a mechanizmy je potrebné zároveň nastaviť tak, aby miestna samospráva bola motivovaná prevádzkovať triedený zber efektívne a nie len symbolicky, aby splnila podmienku zo zákona mať systém triedeného zberu.

Aké podmienky sú potrebné na to, aby i na Slovensku mohol začať fungovať efektívny systém podpory triedeného zberu odpadu na komunálnej úrovni?

Prvou podmienkou je nastavenie systému podpory triedeného zberu tak, aby na peniaze pochádzajúce od priemyslu, ktorý ma povinnosť plniť limity recyklácie/ zhodnocovania mali v prvom rade nárok samosprávy, ktoré prevádzkujú systémy triedeného zberu, alebo platia za prevádzku týchto systémov zberovým spoločnostiam.

Nástrojom, ako to dosiahnuť je upraviť systém vydávania potvrdení o vyzbieraní a zhodnotení, ktoré slúžia ako doklady potvrdzujúce plnenie si povinností priemyslu, tak aby zberové spoločnosti a spracovatelia mali povinnosť vydať a potvrdiť vyzbieranie a spracovanie odpadu a poskytnúť toto potvrdenie samospráve z územia, ktorej bol tento materiál vyzbieraný. Samospráva bude môcť potom na základe toho dostať finančnú podporu priamo od oprávnenej organizácie.

Druhou podmienkou je väčšia regulácia činnosti oprávnených organizácií. Oprávnené organizácie by mali mať povinnosť investovať i do komunálnych systémov triedeného zberu ako i do osvety obyvateľstva. Ich činnosť by mala byť transparentná a čitateľná.

Treťou podmienkou je voľná hospodárska súťaž medzi spracovateľmi a recyklátormi. Súťaž nezdeformovaná dotáciami a zmluvami, ktoré ju obmedzujú. Oprávnené organizácie by mali mať spracovateľov, recyklátorov a zberové spoločnosti len ako obchodných partnerov, aby bola zaručená voľná hospodárska súťaž a aby nemohli zneužívať svoje postavenie v odpadovom reťazci.

Štvrtou podmienkou je nastavenie mechanizmov kontroly a sankcií, tak aby zaručili primerané potrestanie podnikateľov, ktorí si neplnia povinnosti zhodnocovania/ recyklácie odpadov z obalov a taktiež nastavenie sankčných mechanizmov i voči spracovateľom a recyklátorom.

Systém, ktorý bude vyvážený, v ktorom bude postavenie subjektov majúcich zo zákona stanovené povinnosti, chránené voči svojvôli ostatných subjektov a budú mať vplyv nad tým, čo sa deje s peniazmi, ktoré vynakladajú na plnenie povinností, povedie k tomu, že systém bude dlhodobo udržateľný a prospeje všetkým zainteresovaným subjektom.

Priemysel bude prispievať samospráve na prevádzku systémov triedeného zberu odpadu, samospráva bude motivovaná efektívne prevádzkovať tento systém a podporovať občanov, aby čo najviac odpadu vytriedili a spracovatelia budú mať dostatok materiálu na to, aby vyrábali svoje výrobky.

A občania? Tí budú motivovaní spraviť niečo pre svoje životné prostredie, aby sa im tak ako Pezinčanom nestalo, že o chvíľu im bude niekto chcieť postaviť skládku odpadu kúsok za domom, pretože hromadiace kopy odpadu nebude kde ukladať.

Všetky Aktivity